reklama

Neosobnosť už aj v písomnej forme.

Zhruba pred dvoma rokmi som si začala všímať, že dostávam iné emaily než kedysi. Obsahovo boli podobné, ale začiatok či koniec bol iný.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Je jedno či posielam email alebo sms. Na začiatku každého pozdravím a zároveň oslovím toho, komu to je určené. Vždy som to takto písala a viem, že aj budem. Vzhľadom na to, že to píšem danému človeku, príde mi slušné a aj osobnejšie ak použijem jeho či jej meno. Lenže v poslednej dobe si pripadám ako z iného sveta. Už dlhší čas dostávam emaily prípadne sms správy, ktoré začínajú suchým „Čau“ a niekedy ani to nie a hneď je tam informácia od daného človeka.

Keď končím písanie, opäť sa lúčim pozdravom a svojím podpisom. Áno adresát vie, že som to písala ja, ale aj tak sa podpíšem, no ja zbytočne hľadám meno a pozdrav na konci správy od odosielateľa, ktorý píše mne.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Slušnosť a osobný kontakt sa už dávno medzi nami ľuďmi vytratili, to už dávno vieme. Lenže ako vidím začína sa strácať už aj v písomnej forme. Nejaké oslovovanie, pozdravy sú jednoducho z uhla pohľadu istých teda už väčšiny ľudí zbytočný. Nedalo mi a tak som sa opýtala jednej svojej kamarátky, ktorá sa toho nového štýlu začala držať. „ Prečo? Je to skutočne problém pozdraviť, osloviť menom a koniec zakončiť vlastným podpisom a pozdravom?“ Odpovede som sa dočkala, bez váhania a nejakého dlhého vysvetľovania: „ Neviem, veď to takto robí už dnes každý.“

Raz sa teda jeden človek rozhodol, že zdravenie a oslovovanie je zbytočné a začal zdieľať informácie, kde sa vytratila z môjho pohľadu ľudská blízkosť. Chytili sa jeho kamaráti, potom ich kamaráti až sa to stalo pravidlom, pretože dnes to vlastne robí každý. A keď to robíš Ty, budem i ja. Smutné? Pre mňa áno. Mrzí ma, že aj ľudia okolo mňa sa tohto trendu chytili, odolávam a budem i naďalej. Myslím, že úplne stačí zmena v osobnom kontakte, už stačí i to, že dávno neposielame listy písané rukou i keď v mojom živote našťastie je ešte jeden človek, ktorý mi listy píše a posiela a ja odpovedám rovnako a práve preto, že pomaly, ale isto medzi nami akosi mizne osobný kontakt a úcta, nebudem i ja nasledovať dav.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Iróniou je, že blízky ľudia v mojom okolí, učia svoje deti, aby keď niekam prídu pozdravili. Ak s niekým hovoria, aby dotyčného človeka oslovili. Je jedno či je to pri osobnom stretnutí či telefonicky, vyžadujú to. No akým príkladom idú oni? Veď okrem občasného „Čau“, „Ahoj“ dávno porušujú to, čo svoje deti učia. A deti sú naša budúcnosť a do života si vezmú to, čo sa naučia od nás. Nie len výchovou, ale i pozorovaním a že sú deti veľkými pozorovateľmi to dobre vieme.

Pozdravím, oslovím, podpíšem sa. Viem, že sú takí, ktorí to robia ako i ja. Nie len preto, že som bola k slušnosti a k úcte vychovávaná, ale i preto, že ak už využívam písomnú formu zdieľania informácií technikou, tak napriek tomu na toho človek myslím a vážim si ho. Pamätám si jeho či jej meno a rada adresátovi poprajem aj pekný deň.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vám prajem príjemný víkend a ostávam s pozdravom.

Eva

Eva Babinová

Eva Babinová

Bloger 
  • Počet článkov:  54
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som mama, manželka, dcéra a sestra, kamarátka. Snažím sa stáť nohami pevne na zemi i keď mám svoje túžby a sny. Som realistka, ktorá má rada život. Vďačná za každú skúsenosť, ktorú život prinesie, pretože o tom ten život je. Zoznam autorových rubrík:  Zo životaPochod myšlienokPoviedkySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu