Neosobnosť už aj v písomnej forme.

Autor: Eva Babinová | 14.6.2014 o 14:04 | Karma článku: 4,61 | Prečítané:  749x

Zhruba pred dvoma rokmi som si začala všímať, že dostávam iné emaily než kedysi. Obsahovo boli podobné, ale začiatok či koniec bol iný.

Je jedno či posielam email alebo sms. Na začiatku každého pozdravím a zároveň oslovím toho, komu to je určené. Vždy som to takto písala a viem, že aj budem. Vzhľadom na to, že to píšem danému človeku, príde mi slušné a aj osobnejšie ak použijem jeho či jej meno. Lenže v poslednej dobe si pripadám ako z iného sveta. Už dlhší čas dostávam emaily prípadne sms správy, ktoré začínajú suchým „Čau“ a niekedy ani to nie a hneď je tam informácia od daného človeka.

Keď končím písanie, opäť sa lúčim pozdravom a svojím podpisom. Áno adresát vie, že som to písala ja, ale aj tak sa podpíšem, no ja zbytočne hľadám meno a pozdrav na konci správy od odosielateľa, ktorý píše mne.

Slušnosť a osobný kontakt sa už dávno medzi nami ľuďmi vytratili, to už dávno vieme. Lenže ako vidím začína sa strácať už aj v písomnej forme. Nejaké oslovovanie, pozdravy sú jednoducho z uhla pohľadu istých teda už väčšiny ľudí zbytočný. Nedalo mi a tak som sa opýtala jednej svojej kamarátky, ktorá sa toho nového štýlu začala držať. „ Prečo? Je to skutočne problém pozdraviť, osloviť menom a koniec zakončiť vlastným podpisom a pozdravom?“ Odpovede som sa dočkala, bez váhania a nejakého dlhého vysvetľovania: „ Neviem, veď to takto robí už dnes každý.“

Raz sa teda jeden človek rozhodol, že zdravenie a oslovovanie je zbytočné a začal zdieľať informácie, kde sa vytratila z môjho pohľadu ľudská blízkosť. Chytili sa jeho kamaráti, potom ich kamaráti až sa to stalo pravidlom, pretože dnes to vlastne robí každý. A keď to robíš Ty, budem i ja. Smutné? Pre mňa áno. Mrzí ma, že aj ľudia okolo mňa sa tohto trendu chytili, odolávam a budem i naďalej. Myslím, že úplne stačí zmena v osobnom kontakte, už stačí i to, že dávno neposielame listy písané rukou i keď v mojom živote našťastie je ešte jeden človek, ktorý mi listy píše a posiela a ja odpovedám rovnako a práve preto, že pomaly, ale isto medzi nami akosi mizne osobný kontakt a úcta, nebudem i ja nasledovať dav.

Iróniou je, že blízky ľudia v mojom okolí, učia svoje deti, aby keď niekam prídu pozdravili. Ak s niekým hovoria, aby dotyčného človeka oslovili. Je jedno či je to pri osobnom stretnutí či telefonicky, vyžadujú to. No akým príkladom idú oni? Veď okrem občasného „Čau“, „Ahoj“ dávno porušujú to, čo svoje deti učia. A deti sú naša budúcnosť a do života si vezmú to, čo sa naučia od nás. Nie len výchovou, ale i pozorovaním a že sú deti veľkými pozorovateľmi to dobre vieme.

Pozdravím, oslovím, podpíšem sa. Viem, že sú takí, ktorí to robia ako i ja. Nie len preto, že som bola k slušnosti a k úcte vychovávaná, ale i preto, že ak už využívam písomnú formu zdieľania informácií technikou, tak napriek tomu na toho človek myslím a vážim si ho. Pamätám si jeho či jej meno a rada adresátovi poprajem aj pekný deň.

Vám prajem príjemný víkend a ostávam s pozdravom.

Eva

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?