To najlepšie čo sa mi doteraz podarilo.

Autor: Eva Babinová | 17.6.2014 o 10:41 | Karma článku: 6,86 | Prečítané:  738x

Na jednej prenáške nám psychológ zadal vypracovať tému, čo najlepšie sa nám doteraz v živote podarilo. Neváhala som, začala som hneď písať, pretože viem, čo sa mi doteraz najviac podarilo a za čo budem do konca života vďačná.

Ako žena som vždy túžila po dieťati, ale chcela som od života aj niečo viac a tak som čakala a žila. S manželom sme spolu 15-sť rokov, venovali sme sa práci, sami sebe, záľubám, či cestovaniu. Vedela som, že raz keď príde ten správny čas, usadíme sa, založíme rodinu a budeme spolu žiť. Lenže roky ubiehali a ja som sa na ten správny čas akosi stále necítila a ani môj manžel. Známi okolo nás, už vychovávali svojich potomkov, my sme sa venovali tomu, čo nás bavilo a máme aj psa, ktorý nám vynahradzoval dieťa. O rodine sme sa samozrejme bavili, posledné dva roky častejšie ako tie predošlé, ale okrem rozprávania a úvah sme to neriešili. Lenže ako to v živote chodí, osud si vie všetko naplánovať a vyriešiť sám a nepýta sa. No a ja som jedného dňa zistila, že som tehotná.

Moje pocity boli zmiešané. Tešila som sa a zároveň bála. Taktiež boli ešte veci, ktoré som nedokončila, prípadne, ktoré som ešte v živote chcela začať či skúsiť a tak som niekoľko dní bola vo víre ošiaľu a zároveň strachu. Všetko skončilo prvým ultrazvukom, kde som videla biť srdiečko svojho dieťaťa, ktoré som nosila pod srdcom. Vtedy som pochopila, že to, čo sa začne v mojom tele vyvíjať vlastne bolo zrodené z lásky a vybralo si mňa aj môjho muža samo, pretože už chcelo prísť, chcelo sa narodiť, chcelo byť naše a nemohlo sa už pozerať na to, ako stále čakáme na ten správny čas. Nepripustila som si, žeby som mohla mať nejaké komplikácie a tak som chodila do roboty, pracovala, robila veci, ktoré ma bavili, trávila čas a s pokročilým štádiom tehotenstva som sa tešila na príchod dieťatka čím ďalej, tým viac.

Keď sa mi narodila dcéra, teoreticky som bola pripravená, prax bola a je úplne iná. Úloha matky ma dostala v realite oveľa viac, než som si myslela. Aj môj manžel prešiel zmenou a musím podotknúť že pozitívnou. Prešli sme si už novorodeneckým obdobím, ktoré bolo pre nás oboch veľmi krásne. Keďže sa v žiadnej nemocnici nedáva návod ako byť rodičom a ani v škole nás to neučia, za pochodu som sa učila rozumieť vlastnému dieťaťu. Bola a vlastne som stále prekvapená ako sa to dalo naučiť aj bez toho, aby moja dcéra vedela rozprávať. Na základe plaču som vedela rozlíšiť či je hladná, alebo chce len vziať do náručia. Čas je nekompromisný a ocitli sme sa v dojčiacom období, ktoré trvalo rok a kde sa odohrávali zmeny v somatickom vývoji či kognitívnom vývoji a ja som stále nevychádzala z údivu ako sa takého malé stvorenie rýchlo učí a mení priamo pred očami.                                                                        Momentálne sa nachádza moja dcéra a tým pádom i ja v batoliacom období.

Moja dcéra je to čo sa mi doteraz v živote skutočne podarilo. Dôvod je ten, že ak sa na ňu pozriem, vidím budúcnosť. Materiálne veci strácajú časom svoje čaro, kúzlo, hodnotu. Moja dcéra ma naučila tešiť sa z maličkostí, z banálnych vecí, ktoré sú okolo nás a voči ktorým som bola kedysi slepá. Naučila ma opäť sa smiať, hrať, skákať a veriť, že všetko na svete ma nejaké riešenie. Čo je však najdôležitejšie, naučila ma milovať po zvyšok môjho života.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?