Máme radi pozlátka.

Autor: Eva Babinová | 24.6.2014 o 13:57 | Karma článku: 2,50 | Prečítané:  484x

To nie je o charizme, tá s pozlátkom, ktoré pokrýva človeka nemá nič spoločné. No smutné je, že niektorým, teda pardon už väčšine z nás úplne stačí. Tak málo stačí, aby sa stal niekto kamarát. Že nie hodnotný? Súhlasím, ale ide ešte o zachovanie si hodnotných priateľstiev?

Človek, ktorý sa neustále sťažuje na to, že nemá čas. Volám ho chronický sťažovateľ. Dôvod je ten, že nemá čas, ale vlastne na vlastné koníčky a záujmy si čas nájde aj niekoľko dní v týždni. Netvrdím, rodinu a domácnosť stíha tiež, ale stále je to dokola...“ Nič nestíham, mám toho veľa, už nevládzem, idem z posledného.“ Musím podotknúť, že pomoc sa tomu človeku dostáva aj zo strany rodín. Babičky a dedkovia prídu postrážiť deti, vezmú von, kým tento človek, ktorý nič nestíha sa venuje svojim záľubám. Áno má na to právo s tým súhlasím, no potom ale nechápem prečo tie sťažnosti? Čo sa dôvery týka, nepovedala by som nič osobné takému človeku. Pretože pri svojich chronických sťažovaniach sa, stihne porozprávať aj osobné veci iných ľudí a použije aj ich mená. Ľudia takému človeku veria. Je to človek, ktorý rozdáva úsmevy na každej strane, tvári sa ako kamarát, pomáha iným, nechce nikomu ublížiť, ponúkne pomocnú ruku a pozve na návštevu. To všetko vidieť z vonku, z vnútra ak niekto pozorne načúva a všíma si, vidí to pozlátko. Síce nie v zlom úmysle, ale ten človek povie na niekoho kto sa mu zveril úplne všetko. Aj to, čo by malo ostať utajené, lebo sú to boľavé miesta tých, ktorí sa potrebovali zdôveriť. No aby som tomuto človeku nekrivdila, tento človek vlastne povie na počkanie každému aj veci o sebe, o svojom živote a aj také čo mnohí z nás nevieme otvorene povedať ani tým najbližším. A koľko sľubov vie dať! Len škoda, že za pár minút sú už zabudnuté, pretože tento človek nepozná váhu slov a priateľstva aj keď sa nimi rád oháňa.

Človek, ktorý nečaká pomoc od iných, pomáha si sám. Pracuje, stará sa o rodinu, teší sa z každej maličkosti. Nestíha, ale nehovorí o tom. Nemá čas na to, aby niekoľko dní v týždni trávil vecami, ktoré ho bavia. Ak si náhodou ukradne kúsok času pre seba, urobí len nutné veci, nech aspoň trochu nejako vyzerá. Tento človek je slušný, milý, plní si svoje povinnosti. Ak sa dá do reči s inými, ktorí cítia potrebu niečo mu povedať, vypočuje a nechá si to pre seba. Načo šíriť ďalej. Veď ak mu dotyčná osoba niečo povedala, znamená to, že sa chcela vyrozprávať. O sebe nehovorí, každý má svojich problémov dosť. A život naučil, že iných to aj tak nezaujíma. Ak niečo sľúbi, snaží sa to dodržať, kamarátov si váži, zavolá im len tak, že ako sa majú, ako sa im darí. Žije podľa vlastného svedomia.

Kto má viac ľudí okolo seba? Kto má v živote viac príležitostí?  Človek, ktorý len tára a neváži si hodnoty, či človek, ktorý si vie povedať svoje, ale váži si priateľov a nepotrebuje sa deliť s ich problémami so zvyškom sveta? Áno, uhádli ste. Ten, ktorý nedokáže splniť ani jeden sľub čo dá, človek, ktorý na každého nájde nejaké ALE, práve ten to má v živote ľahšie. Ľudia totiž nepátrajú, nevidia. Stačí im široký úsmev, podaná pomocná ruka a prázdne slová, ktoré za minútu strácajú na hodnote. Stačia nám totiž pozlátka. Či je to tým, že sa stále niekam ponáhľame, či nemáme chuť budovať skutočné hodnoty, neviem. Nerozumiem. A vlastne ani nechcem. U mňa totiž bude mať vždy váhu a úctu ten druhý typ človeka. Budem, nie teda som outsider pretože sa nedokážem prikloniť prízemným veciam a okolnostiam.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?