Kedy končia kamarátstva?

Autor: Eva Babinová | 21.10.2014 o 12:14 | Karma článku: 9,90 | Prečítané:  5149x

Chvíle spoločných, nočných záťahov, ktoré sa udiali kľudne aj počas týždňa a neriešilo sa, že ráno sa ide do roboty, sú dávno preč. Jasne, že s pribúdajúcim vekom, sa človek cíti viac unavený a nedá zo seba toľko, ako keď mu bolo dvadsaťpäť, no nie len tým to bude.

Spoločné žúrky, spoločné rozhovory do neskorých ranných hodín, klebetenie nad módou, chlapmi, prácou. To všetko tvorí kamarátstvo, ktoré k životu potrebujeme. Lepšie sa v živote zvládajú starosti a radosti po boku niekoho, kto nám rozumie, kto vlastne hľadá v živote to čo my. Čas však letí a životy sa menia, meníme sa my.

Jedného dňa hľadať prestaneme. Usadíme sa, sme zamilovaní, vieme, že sme našli okrem kamarátov aj životného partnera. A vtedy keď by sme mali byť ozaj spokojní to všetko vlastne začne. Delíme čas, medzi kamarátov a domovom, ktorý tvoríme. Ide nám to, áno a sme na seba právom pyšní. Lenže, ako to už býva, všetko má svoj začiatok i koniec.

S príchodom tehotenstva a založenia rodiny u ženy sa stanú veci, o ktorých by sme ešte nedávno pochybovali a neverili im. Lenže to je realita. S príchodom malých stvorení do života, prichádzajú aj nové skúsenosti a proste ich treba vziať tak ako idú. Už nie je totiž čas na nočné putovanie barmi, šepkanie si tajných prianí a plánovania spoločnej dámskej jazdy na niekoľko víkendov dopredu. Sú iné povinnosti, ktoré pochopí len ten, kto prechádza tým obdobím ako i my. A úprimne, málokedy sa stáva, že rovnakým obdobím si prejdú viacerí naraz.

Práve tam končia staré kamarátstva, lebo každý sa v živote potrebuje posúvať vpred. Kým my triedime plienky, vstávame každé tri hodiny a snažíme sa tíšiť bolesť rastúcich zúbkov, tí čo s nami ešte o druhej ráno tancovali v bare, hľadajú svoje šťastie ďalej. Už je každý niekde inde. Naplánovať si spoločný obed, vlastne už postačí i rýchla káva, je ozaj ťažké a my rodičia to brzdíme. Povinnosti nepustia. A tak jedného dňa zistíme, že tí, s ktorými sme prežili roky pojašenosti, pomaly no isto sa zo života vytrácajú. Je jedno či na strane ženy alebo chlapa.

Usadením sa, založením rodiny, prichádzajú zmeny. Nikto s nimi nepočíta, jednoducho prídu a treba ich vziať. Život prinesie nových ľudí, s ktorými si utvoríme nové spomienky, lebo prechádzajú podobným obdobím ako my a na tie z mladosti, budeme spomínať. Určité väzby ostanú a deti raz vyrastú dokonca i tým, ktorí si svoje šťastie nájdu až po nás a vzhľadom na nevyspytateľnosť života sa cesty môžu zase spojiť a môže všetko zase fungovať. Dobre, až na to vymetanie barov do skorých ranných hodín, pretože naše už potom skoro dospelé deti, nás tam nebudú chcieť predsa stretávať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?