Po chvíľke chlap, ktorý mal v ruke telefón, prehovoril na ostatných. : „ Musíme čakať, povedala, že príde len čo dokončí prácu a je veľmi rada, že už ju máme." - Na koho čakáme? I ja? Prečo? Je rada, že majú koho, mňa?! No ďakujem, ale o ľudí, ktorých nepoznám nestojím. Neprosila som sa. Začínam byť nervózna. Pohla som sa a deka sa z môjho chrbta posunula dole. Pchá, dostala som ich! Hneď zbystrili zrak a všetkých šest chlapov uprelo zrak na mňa a čakali čo urobím. Pripadala som si ako popová hviezda! Chcela som ich nechať prebehnúť, stačilo vyskočiť a urobiť jedno kolečko okolo izby, ale rozmyslela som si to. Kašlem na nich, som unavená. Vonku som bola skoro tri týždne a zima, vietor, dážď, hlad a strach urobili svoje. Ľahla som si, pozrela na nich a čakala som. Uľavilo sa im. Tá polhodina naháňačky ich vyčerpala viac ako mňa, súdiac podľa ich výzorov.
Začula som nejaký hlas. Zaspala som a prebal ma hlas, ktorý som doteraz nepočula. Otvorili sa dvere do izby, kde sme boli a vošla cudzia žena. Pozrela sa na mňa a vykročila. Nevstala som. Ležala a pozerala. „ Tak sa ukáž maličká." . kľakla si vedľa prepravky, dala zo mňa dole deku a jej ruka prešla po mojom chrbte. Zavrtela som sa, bolo to príjemné. Pozrela sa na mňa a uvidela stužku. „ Chudinka malá, čo Ti to dali? Toto je ich pomsta za niekoľko týždňové pozorovanie Ťa a dnešnú polhodinu behu?" - pozrela sa smerom k chlapom, zasmiala sa a stužku mi dala dole. Vytiahla ma z prepravky, v ktorej som si už za ten čas zvykla, lebo mi tam bolo teplo. Položila ma na dlážku a obzerala si ma. Hm, prečo mi táto pani otvára pusu a pozerá na zuby? Skontrolovala tlapky, chvost, uši, oči a rukou prešla po celej srtsi.Keď skončila, pozrela sa zase smerom k chlapom a povedala. „ Vezmem si ju, postarám sa. Musí sa vykúpať,najesť a odklieštiť. Je ešte mladá, až na jeden zlomený zub si myslím, že je vporiadku." - chlapi sa dvihli, tá žena si ma vzala na ruky a vyšli sme z domu. Vonku pri aute stál opäť nejaký chlap. Tiež som ho ešte nevidela. Otvoril dvere auta, pozrel na mňa. Pohladkal ma a prehodil niečo o tom, aká som mala, no pekná. Ešte že tak. Nechápem, prečo majú všetci narážky na moju výšku. Nie som veľkého zrastu, ale to neznamená, že nedokážem robiť veci, ktoré vídam okolo seba. A hlavne som rýchla a vrtká, to si už mohli všimnúť. Veď im to dalo práce kým ma chytili!
Tá žena a chlap, ma vzali k sebe do auta. Rozlúčili sa s lovcami a pohli sme sa. Sedela som na kolenách tej ženy,ktorá sa ku mne po celý čas prihovárala a jej ruka ma hladkala po chrbte. Pritúlila som sa. Čo to robím?! Veď ju ani nepoznám a ako som pochopila, tí lovci ma odchytili na jej príkaz! Lenže bolo to príjemné. Dala som jej hlavu do dlane a začínala som zaspávať. Neviem prečo, ale zrazu, po dlhom čase som sa začala cítiť bezpečne. Akokeby tri týždne môjho pobytu medzi cudzími domami, spánku v kríkoch a chodenia po ceste neexistovali. Začínala som veriť, že to všetko bol len sen a ja sa prebudím doma, v svojom pelíšku a naši budú sedieť v obývačke a pozerať televízor.
