Jediné čo mi vadilo a dosť rozčuľovalo boli telefonáty, ktoré moja nová adoptívna mama robila. Stále niekam volala, vysvetľovala a nebralo to konca. Potom chodila k čiernej krabici,do ktorej niečo písala a kontrolovala. Keď skončila, pozrela na pána, pokrútila hlavou a bolo vidieť, že sú obaja smutní. Vtedy som využila moment a použila všetké svoje zbrane k tomu, aby som im vyčarovala úsmev na tvári a hlavne, aby som sa mohla túliť, hrať a skákať okolo. A viete čo? Zaberalo to! Bola som na seba hrdá, pretože toto v mojom bývalom domove nešlo. Tam som práve pri pokuse o zblíženie sa, prišla o predný zúbok, nechtík na pacinke a z voľného miesta sa občas stále pustila krv i keď tá rana bola stará, no moja nová adoptívna mama nekričala, keď som niečo pošpinila, práve naopak. Opláchla, dala na to niečo, čo jej dal pán doktor,keď tam so mnou bola, pohladkala a šlo sa ďalej. A mala aj pochopenie pre to, že som nemala rada, ak sa jej ruka dvíhala od boku mojej malej hlavy. Po tomto pohybe totiž vždy prišiel tvrdý úder, takže som sa naučila inštiktívne krčiť k zemi a chrániť si uško a bok hlavy, no tu som rýchlo pochopila, že v tomto domove to takto nefunguje. Bezbranní sa nebijú a ja som pochopila, že je načase sa zbavovať strachu a byť otvorená a sama sebou.
Večer bola pohoda. Všetci sme ležali na gauči, pozerali telku a zrazu sa opäť ozval ten hrozný telefón. Dúfala som, že to nedvihnú,ale marne. Adoptívna mama prijala hovor a už počas rozhovoru som zrazu cítila, že je to iné ako tie predošlé. Obliekla sa, niekam šla a keď sa vrátila bola ako vymenená. Smiala sa, niečo vysvetľovala pánovi, potom si vzala do náručia mňa a zasypala ma toľkými pusami, že som sa až začala brániť. No samozrejme, že to bolo príjemné, ale mám dosť malý noštek a keď mi na neho neustále dávala pusinky, tak som mala čo robiť, aby som sa stihala nadychovať! Keď sa konečne ukľudnila, povedala: „ Nájdenka moja, máš nový domov. Žiaden útulok a studené kachličky, budeš mať DOMOV." ( to slovo vyslovila dosť dôrazne a so smiechom.)Nechápala som o čom hovorí. Veď ja už predsa domov mám. Tu som doma. S Tebou! S Vami! Stála som pred ňou a snažila sa svojím štekotom povedať jej všetko to, čo teraz Vám. Marne. Ona ma hladkala, pusinkovala a dala mi keksík. Vzala som si, čoby nie i Lolla dostala, ale zase sa po mne ohnala. Nechce ma. Chápem to.
V tú poslednú noc som spala spoločne s mojou adoptívnou mamou. Teda ak sa dajú dve hodiny za spánok považovať. Stále som sa budila, schúlila som sa k nej, hladkala ma, vzala do náručia, pusinkovala a opakovala, že som skvelá.Cítila som z nej radosť a smútok zároveň, bola som z toho zmätená a preto som sa od nej odmietala hnúťčo i len na chvíľu.Bola to dlhá, no pekná noc. Mala som ju len pre seba, lebo pániček bol s Lollinkou a ona sa mi naozaj venovala.
Ani neviem ako, prišli dvaja cudzí ľudia. Žena a chlap. Moja adoptívna mama balila do tašky môj nový obojok, vodítko a veľkého,plyšového medveďa, ktorého som dostala v deň svojho príchodu. Tíško som sedela a pozorovala čo sa bude diať.Vedela som, že odchádzam, začínala som sa zase báť.
Posledné pohladkanie od oboch mojich záchrancov, posledné pusy a obzrenie sa za Lollou a už som sedela v aute s novými ľuďmi a šla nevädno kam. Tá nová pani, mi dala môjho macka, cítila som z neho vôňu adoptívnej mami a tak som sa pritúlila a začínala mať pocit, že mám pred sebou skvelú budúcnosť. Bola som na niekoľko dní milovaná tak, ako predtým nie a preto neverím, žeby som sa zase nehodila a že všetko začne od znova.
Nemýlila som! Dnes sa volám Bela. Mám nový, skvelý domov,o ktorý sa mi postarala moja minulá adoptívna mama. Minulá preto, že dnes už mám novú adoptívnu mamu, ktorá sa mi venuje po celý deň. Je už staršia a nechodí do práce, takže sme spolu od rána do večera a naopak. Chi-chi-chi, priznám sa, že som pribrala a že si to dosť všetko užívam. S minulou adoptívnou mamou som v kontakte, stále mi chýba ako i ja jej, ale toto bolo najlepšie riešenie pre všetkých.
Nehodila som, no niekto tam hore pri mne stál. Ku mne sa to dostalo v podobe dvoch neznámich ľudí, ktorí mi pomohli a ja som dnes úplne spokojná a šťastná. Ako som už písala, volám sa Bela a život, kde cítim, že som CHCENÁ si konečne poriadne užívam.
