Mám jednu známu, hovorme jej Olina. Po zložení manželského sľubu s chlapom,ktorého milovala a stále miluje si založili rodinu. Narodila sa im krásna dcérka, ktorú volajme Zuzana. Otec malej Zuzanky chodil do roboty, mamička bola tri roky doma i keď babky boli obetavé a doma by s malou Zuzkou ostali,len aby sa Olina mohla vrátiť do práce,ktorá ju tak bavila a naplňovala pred príchodom malej Zuzky. No Olina sa rozhodla inak. Obetovala svojej dcére svoju kariéru, ostala doma tri roky, na každý deň mala vymyslený nejaký program,len aby sa Zuzka mala dobre. Otec sa Zuzanke venoval vo voľnom čase tiež. Boli šťastná rodinka i keď im osud už druhého potomka nenadelil.Ako tak Zuzanka rástla, babky sa nestačili diviť tomu, čo všetko ich vlastné deti pre vnučku robia. Rôzne krúžky,ktoré si Zuzanka sama vybrala a rodičia platili i keď pri nich dlho neostala, počítač, oblečenie, ktoré by si Olina sama nikdy nekúpila, no Zuzanke áno, len aby sa jej deti v škole nesmiali. Musela ich dcéra predsa zapadnúť do kolektívu. V lete spoločná rodinná dovolenka a počas zvyšných prázdnin,ktorých bolo celkom dosť, sa tiež vždy niečo naplánovalo. Boli rodina a Olina s manželom pre svoju dcéru žili každým dňom. Obaja majú určité vzdelanie a to, že Zuzanke základka príliš nešla, chápali tak, že nie každý má rozum na matematiku, fyzicku, chémiu no a tie zvyšné predmety by sa nejako dali ( ak človek zažmúri obe oči). Pred voľbou na strednú školu sa Zuzanka nevedela rozhodnúť, pretože ju nič nebavilo, nemala žiadne ambície, koníčky a tak poprosila rodičov,aby jej pomohli. Bola to dlhá cesta, no napokon vybrali školu, ktorú Zuzanku zaujala. Bude z nej kozmetička. Malá Zuzanka oslávila 15-ste narodeniny, začala chodiť na strednú školu a rodiča boli pyšní a spokojní. Do chvíle kým ich nezavolali do školy s tým, že ich Zuzanka sa v škole mesiac a pol neukázala. Od tej chvíle šlo v štastnej rodine všetko dole vodou. Zuzanka nechodila do školy, občas zabudla prísť i domov. Oline sa z peňaženky z času na čas neznámou formou minuli peniaze, o ktorých bola presvedčená, že ich tam mala. Babky vnučku nevideli i niekoľko mesiacov. Olina to nevzdávala. Je matkou, ktorá svoje dieťa miluje. Prosila, hrozila, radila sa v škole, u psychológa. Zuzanka sľubovala no vždy ostalo len pri prázdnych slovách. Rodičia boli zúfalí, babky tiež a Zuzanka to neriešila. Bola free. O to v živote predsa ide.
Za tri dni bude mať Zuzanka sladkých 18-sť a div sa svete, škola ju vyhodila. Rok pred maturitou došla trpezlivosť pedagógom. Olina to vzala do svojich rúk. Odprosila riaditeľa a keď videla, že je neústupný, našla s manželom novú školu, kde sa dohodli, že si Zuzanka len zopakuje tretí ročník a maturovať bude o rok neskôr. Tešili sa rodičia, tešili sa babky a Zuzanka si užívala prázdniny a bola free. No len do chvíle kým sa zabudla vrátiť domov skoro na päť dní a Olina zistila, že z účtu chýbajú peniaze a nová, ťažko vybehaná škola poslala dopis, že na základe osobného rozhodnutia berú na vedomie to,že ich dcéra teda do školy od 1.9.2010 nenastúpi.
Zuzanka sa rozhodla, že sa vráti domov, do svojej krásne izbičky, k milujúcim rodičom.No do zámku už jej kľúč nepasoval. Zvonila, klopala. Rodičia boli v práci a babky mali zatvorené brány a z domu nevyšli. Olina sa vrátila z roboty, podala dcére darček k narodeninám, podala jej tašku s vybraným oblečením, ktoré si Olina nekúpila dodnes a popriala dcére šťastný a spokojný život. Otec k dverám ani neprišiel, nemal dôvod.
Milovali a boli sklamaní. Hanba, ktorú im ich dcéra v okolí robila, zrazu nabrala veľké rozmery. Ich túžby a nádeje sa rozplynuli. Obetavosť a láska sa minuli účinkom ako i pomoc, ktorú posledné štyri roky ponúkali každý deň. Ostali sami. Zuzanka to nerieši, jej životné heslo je to, že treba žiť a byť free.
Stojím za rozhodnutím Oliny. Určite sa nájdu ľudia, ktorí to chápať nebudú, pretože je matkou a ako matka sa musí starať aj o dospelé dieťa. Rozhodnutie, ktoré urobila muselo bolieť, bolí a dlho bolieť bude, ale i rodičovská láska a oddanosť musia mať svoje hranice. Len neviem kde tie hranice končia a kedy je čas ich zastaviť, aby takýchto Olín a Zuzaniek bolo čo najmenej.
