reklama

I v daždi tam stál.

Kúpila som lapač prachu. Kyticu sušených kvetov, ktoré sa mi do domácnosti nehodia, ani ich nepotrebujem. No ich kúpením som vyčarila veľký úsmev človeku, ktorého osobne vôbec nepoznám, ale ktorý mi za to stál.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Obe naše dievčatá chodia na plávanie. Tá staršia už v popoludňajších hodinách, kde jej robím už len taxikára a na tréningu je už sama, tá mladšia ešte stále doobeda so mnou. To ma stále teší. Ešte stále si totiž môžem okrem odvozov a prívozov vychutnávať aj ten pocit túlenia sa. Je to náš čas, zatiaľ ešte stále je.

Počas pekného počasie sa chodíme ešte prechádzať. Neďaleko je totiž také malé námestie, kde niekto predáva ovocie a zeleninu, prípadne domáce vajíčka. Pripomína mi to domov, keď som s mamkou každé sobotné ráno chodila na trh a kupovali sme od tých, čo pestovali na záhrade zeleninu a ovocie. Ako panelákové dieťa, som s rodičmi nepestovala nič. V rodnom meste tento trh stále funguje a keď prídem pozrieť rodičov a kamarátov, vždy tam zájdem a kupujem čo tam je. Hlavne uhorky, ktoré mi moja rodina stále zavarí a ja si ich blažene odvážam autom do domova, ktorý sme s manželom vytvorili niekde úplne inde. Áno, určite by som zohnala uhorky i tu a mohla si ich zavariť sama, ale som presvedčená, žeby mi, teda nám nechutili tak, ako keď nám ich zavarí mama či brat.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pršalo. Dosť pršalo a fúkalo. Vytiahla som dcéru z auta, vzala tašku a ponáhľali sme sa na hodinu plávania. Videl nás. Videl ako na jednom ramene ťahám športovú tašku a v druhej ruke pritískam k sebe dcéru. Zamával nám, usmial sa a na malú žmurkol. Tá mu zamávala späť.

Po hodine plávania, vonku stále pršalo. Tak nebude teda žiadna prechádzka, ideme rovno k autu a domov. Keď som už mala dcéru v aute a chcela som nastúpiť ja, obzrela som sa. Stál tam. Schovaný pod malým kúskom strechy, ktorá prečnievala z budovy, pod ktorou mal rozložený malý stolík. Ruky hlboko v bunde, triasol sa. Všimla som si, že niečo predáva.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zrazu som s dcérou v náručí stála pri jeho malom stolíku. Usmieval sa na nás, pozdravil a dcéru pohladkal. Na stolíku mal položené kytice sušených kvetov, zabalených v bielom papieri, ktorý si pamätám z čas detstva, ale i takéto kytice, pretože i my sme ich doma vo váze mali. Vybrala som si jednu, zaplatila som a poďakovala. Triasol sa a veľmi. Videla som, že zimou to nie je. Pán mal niečo okolo 80tky. Okrem rúk sa mu triasla i hlava. Hlboké vrásky v tvári prezrádzali, že toho zažil veľa. Nezabudol mi dať inštrukcie, čo mám doma s tou kyticou urobiť, aby mi vydržala a neopadala. Hovoril to s nehou v hlase, myslel to úplne vážne. Stále sa usmieval a poďakoval za zakúpenie toho, čo doma sám vyrába, keďže už manželky niet a jeho deti a vnúčatá bývajú ďaleko.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Cestou domov som cítila vďaku a nostalgiu zároveň. Som matkou, vychovávam, starám sa a on i keď v daždi, vrátil mi moje spomienky z detstva. Vypĺňa svoj čas, v ktorom sa cíti sám, ale nevzdáva to. I v počasí pred ktorým sa my ostatní snažíme schovať, stojí na malom námestí, rozdáva úsmev a neopísateľný pokoj okolo seba.

Tak ma napadá. Bude niekto z mojej generácie vedieť vytvárať veci pre radosť? Budeme vedieť vyvolať nostalgiu z detských čas tých, ktorých teraz vychovávame? Neviem, ťažko povedať. Zatiaľ som rada, že stále z času na čas narazím na situácie a veci, ktoré ma posunú v čase a na chvíľu vo mne vyvolajú duševný kľud a pohodu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kúpila som lapač prachu. Vôbec sa mi do domácnosti nehodí. No našla som tej kytici miesto. A pohľad na ňu mi teda vždy pripomenie peknú minulosť, ako i ten široký úsmev pre mňa neznámeho človeka. Ďakujem. 

Eva Babinová

Eva Babinová

Bloger 
  • Počet článkov:  54
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som mama, manželka, dcéra a sestra, kamarátka. Snažím sa stáť nohami pevne na zemi i keď mám svoje túžby a sny. Som realistka, ktorá má rada život. Vďačná za každú skúsenosť, ktorú život prinesie, pretože o tom ten život je. Zoznam autorových rubrík:  Zo životaPochod myšlienokPoviedkySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu