reklama

Slivkový koláč. A s posýpkou!

Deň D. A to doslova. Jak pre mňa, tak pre moju rodinu. Jasne, že niekto nepochopí tú radosť, ale ten kto ma pozná, ten vie, že so mnou to v kuchyni ľahké nie je. Lenže zrejem. Len neviem či sa báť, či sa radovať úplne.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Téčka moje so mnou urobili divy. Pomalými krokmi ma naučili variť. Tak naučili. No, niežeby mi v dojčaciom období predčítali recepty. To určite nie, bo môj prisahaný i ja máme vcelku vysoké IQ, ale Téčka odpovedajú normálnemu vývoji každého zdravého dieťaťa (ďakujem Bohu za to každý deň), ale naučili. Bio nie som a nebudem. Nato mám príliš rada svoj život, mám rada spomienky na detstvo a na to, čo som jedla ako dieťa a verte, tam žiadne BIO nebolo. Lenže nie som ani zástanca polotovarov, či umelej stravy. A už vôbec nie akože stravy pre deti v rôznych fľaštičkách. Ak to niekto deťom dáva, tak OK. Moje Téčka to nejedli, úprimne by som to nedala ani zvieraťu. Neverím tomu. To je všetko. A keďže BIO nie som a neverím ani týmto pochutinám v skle, tak čuduj sa svete, objavila som kuchyňu. Akože fakt hrnce, varechu a rôzne recepty a suroviny potrebné k tomu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Že to bol pokus-omyl? Bol! No dnes sa tam celkom dobre obraciam, až si niekedy závidím, že jak dobre som to zvládla. Boli i časy keď som mala priateľa, teda priateľku na telefóne a sranda to veru nebola, keď ma učila cez telefónnu linku zahusťovať omáčku, kor keď nevidela do môjho hrnca. I vzdať som to chcela, ale ten pohľad detských očí a obdiv očného kontaktu môjho prisahaného, ktorý spočiatku nechápal, potom obdivoval, potom zase povzbudzoval a vo finále si zvykol na teplé jedlo, mi to vzdať nedovolilo. Však kvôli rodine to robím. Tak som sa motivovala. Motiváciu treba mať vo všetkom, píšu v takých múdrych knihách a na internete sa tiež o tom neraz dočítam.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Téčka rastú, ich nároky na jedlo tiež. Prisahaný nevyberá, zje všetko, čo dostane. Z radosti. Veď by nikdy neveril, že kuchyňa sa stane mojou priateľkou. Naoko samozrejme, lebo zase tak často to nepreháňam. Teplé obedy v robote a aj v škôlke sú. A všetkého dobrého je niekedy tiež na škodu, takže i ja mám hranice. Nech sa mi nezunuje tá moja nová kamoška. No späť k tým nárokom. Rastú a tak sa vlastne rozvíjam i ja. Som zástanca celoživotného učenia, a aj ako matka príkladom chcem ísť. A prisahaného si tiež hýčkať musím, veď lásku treba opatrovať ako oko v hlave. Bez nej smutno je. A keď sa láska podarí, ten život hneď ma iný smer.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Takže okrem varenia som i piecť začala. JA! A sama od seba. Pomalými krokmi. Prisahaný si spočiatku myslel, že niekde kúpim a potom doma ukážem. Len tá chuť mu nepasovala, pretože to kupované fakt že inak chutí. Moje drahé kamarátky pečú. Vždy piekli a veľmi dobre. Vzhľadom k môjmu nútenému vzťahu ku kuchyni, brali tie moje drahé kamarátky ohľady na moju rodinu a vždy čo upiekli tak poslali. Nech i moja rodina sa poteší, nech si teda prisahaný ku káve niečo dá a Téčka nech ochutnajú niečo sladké tiež. Takže keď kupované nechutí tak dobre, i podozrenie padlo, že si dávam piecť u tých, ktoré so mnou pri pohári vínka život preberú. Cha! To bolo prekvapenie, keď ma videl, ako cesto robím, ako recept z každej strany študujem. Jasné, že kým sa koláč piekol, že som cesto škrabala z linky, z kanvice, na obklade dačo bolo, lebo ten ručný mixér, ktorý som dostala ako svadobný dar a až po toľkých rokoch zazrel svetlo tohto sveta, šľahal jak o život. Sa chudák bál, že zase ostane v krabici a v tmavej komore, ďaleko v kúte, kde ani pavúk nepríde, lebo čo by tam chudák robil. Po pravde, i dnes šľahal jak o život. Neviem čo ten chlapec ma za problém, lebo si musel všimnúť, že teraz aspoň 1x za 14 dní svetlo vidí. Tak premýšľam, či to na neho nie je zase až príliš časté. Keď to dopíšem, budem sa musieť zamyslieť. Len teraz neviem či nad ručným mixérom či nad sebou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po rannom behu, pri šálke čiernej kávy bez cukru (dôvod prečo cukor nedávam už vlastne viete) som bola skontrolovať záhradu. Máme slivku. Krásnu. A tohto roku obsypanú slivkami až po nekonečno. I čerešne toho roku boli. A v mojej špajzy sú tie naše i zavarené. Chodím sa na nich pozerať, keď ma prisahaný nevidí. Bo takú radosť z nich mám! A pribudnú i fialové krásavice. Niečo sa rozdalo, niečo sa zjedlo a dnes som si povedala, že sa vďaka nim budem i motivovať. A tak vznikol môj prvý, slivkový koláč. Lenže i s posýpkou! A prvou v mojom živote! To ani Kolumbus nemal takú radosť z objavenia Ameriky, ako ja so slivkového koláča, ktorý som až do dnešného dňa jedla len od svojej milovanej mamičky. Jak sa ten koláč piekol a krásne narastal i ružovel, tak i moje JA rástlo a nadúvalo sa, až som v kuchyni okno otvorila, aby sme sa tam ja i moje ego zmestili. Lenže to ešte nedorástlo do toľkých rozmerov, jak keď som ten koláč nakrájala a vyniesla ho Téčkam i prisahanému na záhradu. Ten pohľad! Až motýle v žalúdku som zase mala, keď môj prisahaný nežným okom na mňa mrkol. Tak je pravda, že vyšiel akurát z bazénu, ale neverím, že to bolo tou vodou, čo po ňom ešte tiekla. Dojatosť to bola. Dočkal sa. Hej, i jemu prisahaná začala piecť. Žiadne sci-fi jak si spočiatku myslel, ale normálna realita. A keď moje najstaršie Téčko s plnými ústami dodalo, že „Mami, toto je najlepší koláč, aký som kedy jedla.“ – tak moje ego i pýcha sa nadnášali nad našou záhradou i domom, že keby niekto došiel na návštevu tak by nás v tom momente nenašiel. Nešlo to však inak! Veď pohľad na tých, ktorí ma tak menia, ešte stále si ale držím svoje hranice, mi zato stojí. A prekonávam i svoje hranice. Tak jasné, že torty piecť nebudem. Mám rada svoj život i samú seba a tak sú veci, do ktorých sa púšťať nebudem, lebo nechcem. Lebo si chcem niečo zo svojho starého JA zachovať :) . No také tie malé, zato viditeľné zmeny stoja za to. Pre mňa, pre môjho prisahaného a Téčka. Tie vedia oceniť všetko a o tom to je.

Idem si dať kúsok toho slivkového koláča. I s posýpkou. Teda aspoň to, čo z neho ešte ostalo.

Eva Babinová

Eva Babinová

Bloger 
  • Počet článkov:  54
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som mama, manželka, dcéra a sestra, kamarátka. Snažím sa stáť nohami pevne na zemi i keď mám svoje túžby a sny. Som realistka, ktorá má rada život. Vďačná za každú skúsenosť, ktorú život prinesie, pretože o tom ten život je. Zoznam autorových rubrík:  Zo životaPochod myšlienokPoviedkySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu